Tibiálny syndróm (bolesť predkolenia)
V predchádzajúcich článkoch sme sa venovali teoretickému úvodu a rizikovým faktorom najčastejších bežeckých zranení. Dnes si povieme niečo viac o tibiálnom syndróme, pomôžeme Vám ho správne diagnostikovať a ponúkneme Vám ilustračne aj niekoľko cvikov.
Bolesť v oblasti predkolenia môže mať rôzne príčiny. Najčastejšou z nich býva tzv. tibiálny syndróm. Postihuje hlavne bežcov (13,6 – 20%) a skokanov, ktorí vykonávajú pohyb náročný na dopady na tvrdom povrchu. Svetová zdravotnícka organizácia definuje tento syndróm ako „Bolesť a nepohodlie predkolenia, ktoré sú zapríčinené opakovaným zaťažovaním počas skákania a behania.“ Charakteristickým prejavom je bolesť v spodnej časti predkolenia, pozdĺž prednej a vnútornej hrany tibie (píšťala). Občas je viditeľný aj opuch. Väčšinou sú bolestivé obe dolné končatiny, nie je to však podmienka. Bolesť sa najčastejšie vyskytuje pri odraze z tvrdého alebo hrbolatého povrchu. Bolesť býva pociťovaná spočiatku len na začiatku tréningu a po rozcvičení mizne. Znovu sa objaví až v kľude. V neskorších štádiách postihnutia predkolenie bolí počas celej aktivity.
„Bolesť a nepohodlie predkolenia, ktoré sú zapríčinené opakovaným zaťažovaním počas skákania a behania.“
Tibiálny syndróm je diagnóza typická pre bežcov a skokanov, ktorá podobne ako ostatné zranenia býva zapríčinená kombináciou viacerých faktorov, medzi ktoré najčastejšie patria : chyby v tréningu, biomechanické poruchy v oblasti dolnej končatiny a panvy, nevhodná obuv. Medzi chyby v tréningu zaraďujeme preťaženie a pretrénovanie. Hlavne začínajúci bežci, ktorí ešte nemajú dostatočne vyvinutú silu svalov dolných končatín a športujú nesprávnou technikou, sa sťažujú v dôsledku preťaženia na bolesť v spomínanej oblasti. Ďalšou príčinou je taktiež rýchly nárast nabehanej kilometráže, zvýšenie intenzity, beh po tvrdom a nerovnom povrchu, či nedostatočný oddych medzi jednotlivými tréningami. Ako sme už spomínali v článku Rizikové faktory bežeckých zranení, existujú určité chyby v technike behu, ktoré môžu dopomôcť k preťažovaniu určitých štruktúr a následnému zraneniu. Pri tibiálnom syndróme je to hlavne aktívna flexia v členku (zdvihnutá špička) tesne pred dopadom, kedy sa zbytočne zapája predný píšťalový sval (m. tibialis anterior). Keď sa nad tým hlbšie zamyslíme, pri behu na 10 km urobíme približne 10 000 krokov, to znamená 5 000 dopadov na jednu dolnú končatinu. Z toho vyplýva, že 5 000-krát aktívne zdvihneme špičku, čoho následkom môže byť preťaženie spomínaného svalu a bolesť v oblasti predkolenia. V ojedinelých prípadoch bolesť môže vystreľovať až na vnútornú stranu priehlavku nohy, či do palca. Noha by preto mala byť tesne pred dopadom úplne uvoľnená bez aktivity predného píšťalového svalu. Takéto postavenie v členku uľahčuje dopad na prednú alebo strednú časť chodidla a následný odraz do ďalšieho kroku.
Z biomechanických porúch sú to hlavne: abnormality chodidla (ploché nohy, vbočený palec a pod.), znížený rozsah pohybu v členkovom kĺbe, rozdielna dĺžka končatín, skrátené alebo oslabené svaly dolnej končatiny, nedostatočná nervosvalová kontrola svalov panvy a hlbokých stabilizačných svalov chrbtice, nadváha. Pri vyššej hmotnosti je preto vždy lepšie najprv upraviť jedálniček, venovať sa športom, ktoré príliš nezaťažujú kĺby (plávanie, cyklistika), upraviť hmotnosť a až potom pomaly začať s rýchlou chôdzou a neskôr aj s behom.
Musculus tibialis anterior
Jeho preťažovanie aktívnym zdvihom špičky pred dopadom býva najčastejšou príčinou vzniku bolesti predkolenia.
Poloha nohy tesne pred dopadom
Pred dopadom na zem nedvíhame špičku!
Chodidlo je uvoľnené a predný píšťalový sval je neaktívny.
Bolesť je vždy varovný signál a hovorí nám, že niečo nie je v poriadku.
Počúvajme svoje telo!
Bolesť je vždy varovný signál a hovorí nám, že niečo nie je v poriadku. Pri pretrvávajúcich problémoch by sme preto mali byť opatrní. Dlhodobé preťažovanie môže viesť až k únavovej zlomenine tibiálnej kosti (píšťala), ktorá je u bežcov najčastejšia. Hlavne ženy, ktorých denzita kostí je závislá na hormonálnom stave organizmu, by si mali na tento problém dávať pozor. Chladné počasie môže taktiež ovplyvniť rozvíjanie tibiálneho syndrómu. Nezabúdajme preto na teplé oblečenie a rozcvičku!
Okrem tibiálneho syndrómu môžu bolesť predkolenia spôsobovať aj iné poranenia. Diferenciálna diagnostika je preto prvým a najdôležitejším krokom pri liečbe bolesti. Tibiálny syndróm býva najčastejšie zamieňaný s úžinovým syndrómom alebo únavovou zlomeninou píšťaly . Úžinový (compartment) syndróm je vlastne zúženie anatomických priestorov najčastejšie preťažením a hypertofiou (zväčšením) určitého svalu, čoho následkom je zúženie priestoru, zníženie prekrvenia, zhoršenie funkcie svalov, bolesť alebo iné neurologické príznaky. Únavová zlomenina píšťaly má veľmi podobné príznaky ako tibiálny syndróm. Hlavným rozdieľom je bolestivosť pri dotyku v mieste zlomeniny. Pre lepšiu orientáciu uvádzame charakteristiku rôznych poranení v tabuľke:
| Ochorenie | Postihnuté tkanivo | Charakteristika |
| Tibiálny syndróm | Periost | Neurčitá difúzna bolesť vnútornej (po prípade prednej a bočnej) časti píšťaly, ktorá je horšia na začiatku cvičenia. Bolesť zväčša ráno. |
| Úžinový (Compartment) syndróm | Svaly a fascie | Bolesť alebo iné neurologické príznaky na prednej alebo zadnej časti predkolenia, alebo na priehlavku. Pri aktivite bolesť začína 10 min po jej začatí a ustupuje 30 min po jeho ukončení. Môžu sa vyskytovať poruchy citlivosti alebo motoriky. |
| Únavová zlomenina píšťaly alebo ihlice | Kosť | Bolesť počas behu, citlivosť v 1 bode (mieste zlomeniny)na dotyk, zväčša viditeľná na RTG (zväčša až po určitej dobe hojenia). Bolesť je ráno menšia. |
| Tendopatia (degeneratívne ochorenie šľachy) | Šľacha | Môže byť postihnutá Achillova šľacha, šľacha m. peroneus longus alebo brevis, po prípade m. tibialis posterior. |
| Poškodenie n. suralis alebo n. peroneus superficialis | Nerv | Symptómy sa vyskytujú v danom dermatome. |
| Koreňové dráždenie | Nerv | Zhoršuje sa v sede. |
Vnútorné a vonkajšie faktory, ktoré dopomáhajú pri vzniku syndrómu
Vnútorné:
- Vek
- Pohlavie
- Výška
- Váha
Množstvo tuku - Anteverzné postavenie krčku stehennej kosti
- Genus valgus (nohy do X)
- Vysoká klenba nohy
- Hyperpronácia
- Zvýšená laxicita mäkkých tkanív
- Nerovnováha medzi svalovými skupinami fexorov a extenzorov (ohýbačov a naťahovačov)
- Znížená flexibilita v kĺboch
- Únava
- Individuálne schopnosti
- Fyziologické faktory
Vonkajšie:
- Typ športu (hlavne na dopady náročné športy)
- Technika prevedenia pohybu (aktívne zdvihnutá špička pred dopadom)
- Stranová nerovnováha (napr. beh na jednej strane cesty)
- Beh do kopca
- Vybavenie
- Povrch (hlavne nerovný)
- Počasie
Liečba
- Pri intenzívnej bolesti sa odporúča kľudový režim od behania. Ďalej môžeme zaradiť strečing predného píšťalového svalu, lýtkových svalov, postizometrickú relaxáciu, kineziotejping a jemnú masáž. Z fyzikálnej terapie je vhodná kryoterapia.
- Pri ustupujúcej bolesti môžme pomaly začať s tréningom ale len na 50% úrovne predchádzajúcej intenzity a objemu, ideálne po mäkkom povrchu. Vyhýbame sa nerovným povrchom a kopcom. Dávky postupne opatrne navyšujeme podľa vnútorných pocitov. Pohyb nesmie vyvolávať bolesť! Nezabúdajme, bolesť je varovný signál a nie hranica, ktorú treba prekračovať. Pre úľavu od bolesti môžu dopomôcť aj kompresné podkolienky. Postupne do prípravy zaradíme excentrické posilovanie predného píšťalového svalu, lýtkových svalov, hlbokého stabilizačného systému a nácvik propriocepcie pod vedením skúseného fyzioterapeuta.
Ilustračne uvádzame niekoľko cvikov, ktorých vhodnosť odporúčame najskôr konzultovať s Vaším fyzioterapeutom
Sed na pätách
Sadneme si na päty, chrbticu držíme rovnú s pocitom napriamenia. Strečujeme predný píšťalový sval. Pre zintenzívnenie prenesieme váhu dozadu.
3-krát po 30 sekúnd
Stoj na 1 nohe
Postavíme sa na šírku bokov, chrbticu držíme v napriamení. Pomaly dvíhame jednu nohu až do pravého uhlu v bedrovom kĺbe a pomaly ukladáme späť. Počas cvičenia držíme neustále zrelaxovanú špičku.
3 série po 15 op.
Výstupy na schodík
Na schodík vystúpime rýchlo a pomaly sa vraciame späť. Pri ceste späť myslíme na to, že členok má byť úplne uvoľnený bez aktivity predného píšťalového svalu.
3 série po 10-12 op.
Výpady na 1 nohe vystreté koleno
Jednou nohou sa postavíme na schodík tak, že nám päta voľne visí von. Pomaly sa púšťame dole a ťaháme naspäť hore. Pre väčšiu záťaž si môžeme do oboch rúk zobrať činky.
3 série po 10-12 op.
Výpady na 1 nohe pokrčené koleno
Špičkou jednej nohy sa postavíme na schodík, pokrčíme koleno o približne 30° a pomaly sa púšťame dole a ťaháme naspäť hore.
3 série po 12 op.
Mostík na 1 nohe s voľnou pätou
Obe špičky postavíme na schodík na šírku bokov, päty visia vo vzduchu ale rovnobežne s podlahou. Ruky si položíme na zem malíčkovými hranami. Zdvihneme panvu a vystrieme jednu nohu. Vydržíme 5 sekúnd, nohu položíme späť a pomaly položíme panvu. Chodidlo musí byť rovnobežne so zemou.
3 série po 8-12 op.
