Hľadáme nového člena tímu

Fyzioterapeut

Náplň práce

• Vyšetruje a vykonáva fyzioterapiu klientov,
• Nastavuje liečebný program a plán šitý na mieru,
• Informuje, motivuje, edukuje a vedie klienta počas celého fyzioterapeutického procesu,
• Kriticky vyhodnocuje fyzioterapeutický proces
• Vedie zdravotnícku dokumentáciu pacienta
• Vykonáva individuálne a skupinové cvičenia
• Aktívne sa podieľa na kontinuálnom profesionálnom rozvoji (CPD)

Minimálne požiadavky

• 1 rok prax v zdravotníckom zariadení
• VŠ vzdelanie I. stupňa, II. stupňa
• Zrelá osobnosť

Osobnostné predpoklady

• Pozitívny a nadšený prístup
• Zodpovednosť a lojálnosť
• Tímový hráč
• Zmysel pre humor

Druh pracovného pomeru

• Plný pracovný úväzok, skrátený pracovný úväzok, dohoda

Plat

• 850 EUR brutto a bonusový systém odmeňovania

Termín nástupu

• Jún 2019

Zamestnanecké výhody, benefity

• Stabilné postavenie spoločnosti
• Korektný a profesionálny prístup zo strany zamestnávateľa
• Podpora ďalšieho vzdelávania
• Príjemné pracovné prostredie

Svoje odborné štruktúrované životopisy a žiadosti o prijatie do zamestnania zasielajte v slovenskom jazyku na adresu: martina.priesol@connectedservices.sk .

Zároveň Vás žiadame o zaslanie súhlasu so spracovaním Vašich osobných údajov uvedených v životopise a v žiadosti za účelom spracovania pre potreby výberu inzerovanej pracovnej pozície v zmysle zákona č.122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov.

Osobné údaje uchádzačov, ktorí neuspeli vo výberovom konaní budú do jedného mesiaca od skončenia výberového konania zlikvidované v zmysle uvedeného zákona.

Ďakujeme všetkým uchádzačom za prejavený záujem, kontaktovať budeme iba vybraných uchádzačov spĺňajúcich požiadavky.

 

 

 

Ako to, že  nám ten starý rok tak rýchlo ubehol?     

Ďalší rok je za nami. Zdá sa, že rok čo rok beží rýchlejšie. S pribúdajúcimi rokmi sa nestačíme čudovať akou rýchlosťou ten čas beží. Prečo je tomu tak? Možno Vás bude zaujímať vysvetlenie prof. Oliviera Pigueta , ktorý vysvetľuje tento fenomén.

V rozhovore pre ABC rádio Austrália uvádza:  “To ako vnútorne hodnotíme čas má vplyv na to ako si určité časové periódy zapamätáme. Vo všeobecnosti máme tendenciu zapamätať si  udalosti ktoré sú nové, neobvyklé alebo emočne výrazné, veci, ktoré majú pre nás význam. V detstve, keď  dieťa spoznáva svet okolo seba je v podstate všetko nové, nezvyčajné, emočne nabité  a významné. Tak ako dospievame a starneme udalosti sa stávajú menej neobvyklé, menej nové a menej emočne nabité. Zdajú sa nám viac obvyklé, banálne a preto máme tendenciu zabudnúť na niektoré z nich. Preto sa zdá, že čas ide rýchlejšie. “

Tak ako teda môžeme ten čas spomaliť ? Profesor Olivier Piguet vo svojom rozhovore poskytuje radu ako na to. V prvom rade si  musíme uvedomiť, že tak ako starneme, tak sa mení  aj proces spracovania informácií v našom mozgu. Mení sa to ako myslíme, vnímame svet. Ak chceme teda čas “spomaliť” , tak by sme mali venovať zvýšenú pozornosť udalostiam dejúcim  sa okolo nás, pretože ak niečomu venujeme pozornosť, tak si to i lepšie zapamätáme. Keďže udalosti v dospelosti  sú vo veľkej miere predvídateľné, máme tendenciu nevenovať  im až takú pozornosť. Mnoho vecí berieme ako fakt, neriešime ich. To prirodzené detské nadšenie, túžba po novom a neobyčajnom, túžba pochopiť svet nám akosi  v dospelosti  chýba.  Ďalším problémom môže byť náš rýchly životný štýl, kedy často robíme mnoho vecí naraz. V našej modernej technickej spoločnosti neustále presúvame našu pozornosť  z jednej veci na druhú, pričom sa ňou príliš nezaoberáme a tak si ju ani nezapamätáme. Napríklad vtedy, keď v rovnakom čase odpisujeme na email, pozeráme Facebook, Instagram, sťahujeme veci z internet. Takéto situácie prispievajú k tomu, že sa pýtame sami seba, kam vlastne ten týždeň či mesiac  ubehol.

Čo teda máme urobiť? V prvom rade potrebujeme s vedomým úmyslom zmeniť pár vecí.       Z času na čas odložme telefón do vrecka,  zastavme sa a vnímajme divy sveta okolo seba, pozrime sa na oblohu a vnímajme jej farbu, vnímajme vône, zmeňme trasu do práce, stretnime sa s priateľmi na obede, vytvárajme nové vzťahy, majme úprimnú radosť z bežných vecí , učme sa nové a zaujímavé veci. Prežime šťastný nový rok.

Zdroj: http://blog.neura.edu.au

________________________________________________________

Trápi vás patelofemorálny syndróm alebo tzv. bežecké koleno? 

 

Ide o pomerne často sa vyskytujúci problém. Vzniká prevažne u športovcov, ktorých šport zahŕňa beh alebo skákanie (beh, tenis, futbal, volejbal, basketbal, lyžovanie).  Vyskytuje sa až dvakrát častejšie u žien ako u mužov.

Najčastejšie je bolesť  lokalizovaná v kolennom kĺbe priamo za jabĺčkom (patelou) v  tzv. patelofemorálnom kĺbe. Zhoršuje ju beh, chôdza do alebo zo schodov , skákanie, podrepy, intenzívna tréningová záťaž ale aj príliš dlhý sed s pokrčenými kolenami. Dlhšie sedenie v kine, alebo aute naozaj nie je nič príjemné.

Príčiny vzniku :                                                                     

1. Opakované preťaženie kolena, čo môže dráždiť oblasť pately (jabĺčka). Za normálnych okolností  sa jabĺčko nachádza v prednej časti kolena  v tzv .stehennom  žľabe a pri ohýbaní kolena  v ňom kĺže, pričom sa zvyšuje tlak v tejto oblasti. Ak je koleno preťažené, tento tlak sa nadmerne zvyšuje, čo spôsobuje bolesť alebo podráždenie. Tento retropatelárny tlak sa ďalej môže zvýšiť i v situácii ak je jabĺčko nesprávne umiestnené v stehennom  žľabe a kĺzavý pohyb je porušený.
2. Svalová nerovnováha a nedostatočná biomechanická kontrola v oblasti panvy a bedrového kĺbu. Dochádza k nedostatočnému zabezpečeniu postavenie kolena, ktoré má tendenciu  vtočiť sa dovnútra pričom jabĺčko naopak smeruje von.  Rovnako i postavenie nohy a členkového kĺbu sa podieľa na postavení a funkcii kolena. Mnoho vedeckých štúdií potvrdilo  výrazné oslabenie svalov v oblasti bedrového kĺbu (extenzorov, abduktorov a vonkajších rotátorov bedrového kĺbu). Taktiež sa potvrdila oneskorená elektromyografické aktivita quadricepsu – vastus medialis obliques voči vastus lateralis.

Ak sa nedostatočná biomechanická aktivita  deje pri každom kroku či skoku zákonite dochádza k preťaženiu  kolena.

3. Poranenia, zlomeniny, vykĺbenia v oblasti kolena, jabĺčka
4. Predchádzajúce operácie v oblasti kolena, predovšetkým operácia skrížených väzov s použitím vlastnej patelárnej šľachy zvyšuje riziko vzniku patelofemorálneho syndrómu

Liečba vychádza z dôkladného kineziologického vyšetrenia pohybového systému. Rôzne pohybové testy odhalia, ktoré svalové skupiny treba posilňovať alebo relaxovať, či ktoré kĺby treba mobilizovať. Analýza pohybu napovie o kvalite pohybových stereotypov. Len tak sa môže určiť primárna príčina.

V rámci fyzioterapeutickej intervencie sa využívajú prostriedky fyzikálnej terapie, kineziotaping,  mäkké techniky, mobilizácie kĺbov, cvičenia na neurofyziologickom podklade s cieľom odstrániť bolesť, svalovú dysbalanciu, zlepšiť funkciu kolena a zabezpečiť  návrat k športu.

Dobrá správa je, že konzervatívna liečba je úspešná. Potvrdzuje sa že až 90% pacientov, ktorí absolvovali  6 týždňový rehabilitačný program boli bez bolesti a mohli sa vrátiť k svojim pohybovým aktivitám.

Neliečený patelofemorálny syndróm má dispozíciu viesť k ďalším komplikáciám v oblasti kolenného kĺbu.

Pre viac informácii ohľadom fyzioterapie či prevencie volajte na tel.  0907 512 390 alebo vyplňte rezervačný formulár na www.fyzioterapiafunaction.sk